Kritériá výberu prípadov a príručka pre vytváranie súhrnov

Úvod

Európska databáza pre zákon o azyle (EDAL) je online databáza, ktorá obsahuje precedentné právo 17 členských štátov EÚ interpretujúce utečenecké a azylové právo. V každom členskom štáte sa získavajú národní experti, aby vyberali vhodné prípady, sumarizovali, označovali a nahrávali ich do databázy. Zhrnutia EDAL sú pripravené v pôvodnom jazyku rozsudku, prekladajú sa do angličtiny a poskytuje sa prepojenie k pôvodnému rozsudku, kde je dostupný.

Cieľ databázy – cieľová skupina

Precedentné právo uložené v EDAL má výhodu v krajinách, ktorých sa to týka, a tiež na európskej úrovni. V niektorých krajinách umožňuje EDAL dostupnosť národného právnictva po prvý krát online v otvorenom a flexibilnom formáte.

Všeobecnejšie je cieľom databázy propagovať harmonizáciu interpretácie smerníc a nariadení EÚ prostredníctvom členských štátov a podporovať hlbšiu spoluprácu medzi prevádzkovateľmi v rámci EÚ.

Jej hlavnými potenciálnymi cieľovými skupinami sú subjekty riadenia na všetkých úrovniach, politici, nevládne organizácie, právni zástupcovia a zamestnanci relevantných štátnych, európskych a medzinárodných orgánov a agentúr.

Obsiahnuté Smernice a nariadenia EÚ

1. Smernica o azylových konaniach 2005/85/ES a 2013/32/EU
2. Kvalifikačná smernica 2004/83/ES a 2011/95/EU
3. Smernica o podmienkach prijatia 2003/9/ES a 2013/33/EU – v niektorých krajinách zahŕňa táto Smernica analýzuprávnictva zaoberajúceho sa pracovným právom a administratívnymi rozhodovacím osobami, oddelenými orgánov rozhodujúcich o azyle. Tieto rozhodnutia sú relevantné, len kde jasne spadajú pod kritériá špecifikované nižšie.
4. Smernica o práve na zlúčenie rodiny 2003/86/ES – táto Smernica neplatí len pre utečencov, avšak jej interpretácia všeobecne pomôže rovnako vo svojej aplikácii v prípadoch utečencov. Spôsobom derogácie z Článku 8, prvý pod-odsek neplatí pre utečencov, ani tretí pod-odsek Článku 4, odsek 1; prípady týkajúce sa špecificky týchto ustanovení nemusia byť relevantné s prípadmi utečencov.
5. Smernica o návrate 2008/115/ES – táto Smernica je všeobecná vo svojej aplikácii a nemá žiadnu špecifickú súvislosť s utečencom a postupom doplnkovej ochrany. Prípady týkajúce sa tejto Smernice sa môžu vynechať zo zváženia, pokiaľ, podľa názoru národného experta, nemá zvláštny význam a vzťah k situácii ohľadom ochrany žiadateľov.
6. Nariadenie Dublin 343/2003 a 604/2013 – Nariadenie Dublin III tvorí veľký podiel právnictva, ktoré je často špecifické pre skutočnosť, rýchlo sa vyvíja a vychádza z niekoľkých administratívnych orgánov. EDAL sa podľa toho zameriava v prvom rade na prípady týkajúce sa implementácie alebo interpretácie samotného Nariadenia, alebo ktoré nasleduje alebo berie do úvahy významné prípady ECtHR alebo CJEU, ako: Prípad C‑245/11 K v Spolkový azylový úrad; C-493/10 N.S. v Minister zahraničných vecí pre ministerstvo vnútra; C-411/10 M.E. a iné v. Splnomocnenec pre žiadosti utečencov; ECtHR Žiadosť č. 30696/09 M.S.S. v. Belgicko a Grécko.

Prípady týkajúce sa týchto nástrojov ich možno necitujú priamo, avšak budú zahrnuté do EDAL, kde sú centrálne aplikovateľné na podstatu prípadu; relevantné ustanovenia sú označené pod termínom “Aplikovateľné právne ustanovenia EÚ”.

Prípady týkajúce sa iných legislatívnych nástrojov, napr. Smernica o nezákonnom obchodovaní the Trafficking Directive, sú tiež zahrnuté na základe výnimočnosti, kde má podstatnú dôležitosť z hľadiska CEAS.

Národní experti

Od národných expertov EDAL sa požaduje, aby mali rozsiahle znalosti národneho právnictva, zákonov a postupov ich príslušných krajín, ale tiež aby boli všeobecne oboznámení s prípadmi, ktoré už sú na EDAL. Toto je podstatné pre:

• Zamedzenie duplikácie;
• Identifikáciu a sumarizáciu prípadov, ktoré zrušia rozsudok pri odvolaní, rozlišujú  alebo inak popierajú a prípad, ktorý sa už nachádza v EDAL
• Rozvoj konzistencie a porovnaní v a v rámci jurisdikcií.

Podstatná je tiež oboznámenosť s kľúčovými slovami EDAL a ustanoveniami nástrojov CEAS, aby sa súhrny spávne klasifikovali a označovali pre podnietenie vzájomného jurisdikčného porovnávania.

Vedúce zásady pre výber prípadov

A.      Zvolené prípady musia mať významný právnický dopad, t.j. kde sa diskutuje o významnej právnej otázke a zdôvodnenie toho, kto rozhoduje, je evidentné a poučné. Toto môže zahŕňať napríklad prípady, ktoré prispievajú k politickým zmenám na národnej úrovni. Je dôležité zabezpečiť, aby sa prípady volili na tomto základe, či sa považujú alebo nepovažujú za prípady v prospech alebo neprospech žiadateľa, tak aby si databáza zachovala presný a vyrovnaný náhľad na právnictvo na národnej úrovni.

B.      Zvolené prípady môžu:

• Indikovať vývoj alebo regresiu národnej interpretácie ustanovenia EÚ;
• Opätovne potvrdzovať domácu interpretáciu ustanovenia EÚ;
• Oslovovať aplikáciu alebo nterpretáciu kontroverzného alebo zriedka skúmaného ustanovenia EÚ;
• Potenciálne slúžiť ako kladný alebo záporný príklad pre iné štáty;
• Byť rozhodnuté na základe ustanovení národného práva, ktoré sa odlišujú od noriem EÚ;
• Byť výlučne ovplyvnené alebo na ne môžu poukazovať rozhodnutia iných jurisdikcií EÚ;
• Skúmať rozsah alebo metódu transpozície prvkov acquis EÚ do domáceho právneho nariadenia.

C.      Prípady by mali odrážať rozhodnutia ECtHR a CJEU, kde je to relevantné. Mohli by:

• Byť založené na alebo implementovať špecifické európske rozhodnutie;
• Indikovať odchýlku od špecifického európskeho rozhodnutia;
• Pravdepodobne umožniť vzostup žiadosti/referencie ECtHR alebo CJEU z národnej úrovne;
• Skúmať, ako je precedentné právo ECtHR a CJEU interpretované prostredníctvom národných súdov; a/alebo
• Nasledovať uznesenie ECtHR alebo CJEU.

D.      Prípady môžu zvýrazniť medzery v ochranev Členských štátoch alebo demonštrovať príklady, kde Členské štáty zachovávajú vyššie štandardy než tie, ktoré vyžaduje právo EÚ. Tiež je dôležité mať na pamäti iné zdroje azylového a utečeneckého práva v Členských štátoch. Napríklad, každý Členský štát je signatárom Ženvského dohovoru z roku 1951 o Štatúte utečenca, zatiaľ čo mnohé ratifikovali dohody OSN, ako Dohovor OSN proti mučeniu.  Dôležité prípady týkajúce sa aplikovania Smerníc  UNHCR by mali byť tiež zastúpené.

E.       Prípady by NEMALI byť:

• Obmedzené na rozhodnutia vyšších súdov.Za predpokladu, ak je právnický dopad rozhodnutia pravdepodobne významným a prispieva k celoeurópskemu chápaniu azylového acquis EÚ, môžu sa vziať do úvahy prípady z tribunálov alebo súdnych orgánov nižšej inštancie spolu s prípadmi vyšších súdov. Avšak, keďže v databáze sa nachádza precedentné právo, rozhodnutia administratívnych orgánov prvej inštancie nie sú zahrnuté. Je možné zahrnúť prípady nižších súdov alebo tribunálov, ktoré predstavujú zaujímavý bod zákona a následne je zrušený rozsudok pri odvolaní prostredníctvom vyšších súdov, kde je jasne zaznamenané, že rozhodnutie bolo zrušené pri odvolaní.
• Týkajúce sa jedine za Informácií o krajine pôvodu špecifických pre krajinu (COI). Precedentné právo,ktoré určuje, ako subjekty riadenia pristupujú alebo posudzujú COI, môže byť obsiahnuté, napríklad tam, kde rozhodovacie osoby stanovujú jasné zásady, ktoré by sa mali aplikovať pri posudzovaní COI. Databáza je úschovňou prípadov, ktoré sa zaoberajú bodmi zákona, skôr než skutočnosťou.
• Týkajúce sa jedine posúdenia dôveryhodnosti špecifickej pre prípad. Prípady, v ktorých je významný podiel rozhodnutia venovaný posúdeniu dôveryhodnosti, všeobecne nebudú mať hodnotu a nebudú normálne interpretovať ustanovenia práva EÚ. Avšak, prípady, ktoré vypracúvajú zásady pre dôkazné bremeno a silu dôkazu a výhody vyplývajúce z pochybností, alebo ktoré vytyčujú test, ktorý majú žiadatelia splniť, budú predmetom záujmu a môžu byť zahrnuté.
• Dočasné rozhodnutia alebo iné rozhodnutia, ktoré neobsahujú žiadnu právnu otázku.

Príručka

Keďže databáza sa zameriava na rozmanité, široké potenciálne cieľové skupiny EÚ, použitý jazyk by mal byť prístupný pre všetkých užívateľov. Platia nasledujúce direktívy:

• Zabezpečiť, aby znenie v rámci súhrnu prípadu bolo jasné a výstižné a aby bol súhrn štrukturovaný a organizovaný;
• Vyhýbať sa zdĺhavým konštrukciám, napríklad, ‘Sudca X zastával názor, že...’ alebo ‘Súd zvažoval, či...’;
• Vyhýbať sa latinským termínom;
• Vyhýbať sa terminológii a právnej frazeológii, ktorá je špecifická pre krajinu, napr. súhrny prípadov Spojeného Kráľovstva a Írska by mali byť prístupné len pre tých, ktorí sú oboznámení so systémami občianskeho práva;
• Používať frázu ‘žiadateľ z krajiny x’;
• Používať frázu ‘žiadateľ’ skôr ako ‘pani. X’;
• Používať kladné vyhlásenia a vyhýbať sa pasívnym vyhláseniam, kde je to možné;
• Zabezpečovať konzistenciu a presnosť pri opisovaní prípadu a zahrnutej osoby ako žiadosť, výzva atď. a žiadateľ, apelant atď.
• Úplne súhrn anonymizovať odstránením všetkýchodkazov na žiadateľove meno, adresu a mená a adresy osôb, s ktorými býva alebo je s nimi inak spojený;
• Kde je nahratý pôvodný rozsudok, alebo kde sa nachádza prepojenie naň, musí byť tiež úplne anonymizovaný v súlade s právom EÚ, ako aj so štandardom požadovaným prostredníctvom príslušnej domácej legislatívy.

Súhrny prípadov by nemali prekročiť 1000 slov, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné a nikdy nesmú prekročiť 1350 slov. Súhrny nemusia oslovovať každý aspekt alebo problém v zvolenom prípade, ale mali by oslovovať tie, ktoré sú významné a relevantné pre ciele databázy. 

Používanie kľúčových slov

Presné a konzistentné používanie kľúčových slov je podstatné pre zachovanie stupňa konzistentnosti medzi prípadmi a pre rozvoj prepojení na terminológiu CEAS, čo uľahčuje komparatívnu analýzu. Kľúčové slová EDAL sú všetky odvodené od terminológie používanej v Smerniciach a Nariadení alebo iných oficiálnych zdrojoch ako UNHCR a IOM. Musia sa používať v zhrnutiach súdnych rozhodnutí a v tele každého súhrnu prípadu. Takže napríklad, termín ‘maloletá osoba bez sprievodu’ by sa mal používať namiesto termínu ‘oddelené deti’, ‘ubytovacie stredisko’ namiesto ‘prijímacie stredisko’ a ‘Vnútorná ochrana’, nie ‘Vnútorná letová alternatíva’ atď. 

Šablóna súhrnu prípadu

Je poskytnutá špecifická šablóna pre prípravu súhrnov prípadov. Od národných expertov sa požaduje, aby túto šablónu striktne nasledovali, aby sa zabezpečila konzistencia v rámci databázy. Prebieha práca na dokončení webovej stránky, ktorá keď sa dokončí, uľahčí priame nahratie súhrnu online s použitím toho istého formátu.

Prehľad krajín

Prehľad krajín poskytuje náčrt národných právnych štruktúr týkajúcich sa žiadostí o azyl a dodatočnú ochranu, rozhodnutí a výziev, zahŕňajúc nasledujúce body: 

• Pri príchode, kde jednotlivci podajú žiadosti o azyl (v hraničnej agentúre, u imigračných úradníkov alebo na polícii, v určenej azylovej agentúre/na úrade)? Môžu jednotlivci podávať žiadosti vo väzbe?
• Vysvetlenie príslušného Občianskeho práva alebo Systému obyčajového práva.
• Administratívne orgány alebo Súdne orgány rozhodujúce o azyle: štruktúra, zloženie, fungovanie, kontradiktórny systém, vyšetrovací systém.
• Štruktúry a mechanizmy výziev.
• Odkladný účinok výziev.
• Právo na právne zastúpenie a prístup k právnej pomoci.
• Akékoľvek príslušné právne podmienky, ktoré sa pravidelne objavujú v precedentnom práve a sú špecifické podľa krajiny.

Prehľady krajín si vyžadujú periodické prehliadanie, aby sa zabezpečila ich aktuálnosť, obzvlášť vo svetle prepracovania legislatívy CEAS. Je potrebné, aby doplnenia odrážali napríklad:

• Zmeny vykonané v štruktúrach národnej úrovne ako výsledok národných alebo medzinárodných vývojov alebo;
• Opatrenia, ku ktorým sa majú prihlásiť a transponovať originál a prepracovať Smernice a Nariadenia.