Slovenská republika - Najvyšší súd Slovenskej republiky, 12 febrero 2013, A.B. proti Ministerstvu vnútra Slovenská republika, 1Sža/2/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že rozhodnutie Ministerstva vnútra – Migračný úrad zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol, že otázka posúdenia žiadosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu je pri rozhodovaní o jej udelení primárna a bez výpovede žiadateľa nie je možné posúdiť relevantnosť takejto žiadosti. Výpoveď žiadateľa nie je možné nahradiť iným dôkazom, preto spolupráca žiadateľa so správnym orgánom je povinnosťou žiadateľa. Pokiaľ však správny orgán nespoluprácu žiadateľa odvodzuje len z faktu, že žiadateľ odmietol vypovedať bez toho, aby skúmal dôvody takéhoto konania žiadateľa, je jeho záver o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej za predčasný. Navyše správnemu orgánu bolo známe, že žiadateľ bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici v P. a v M. V opravnom prostriedku žiadateľ taktiež uvádzal, že trpí psychickými poruchami a spolu s podaným opravným prostriedkom predložil súdu prepúšťaciu správu z Psychiatrickej nemocnice z M. Krajský súd k tomuto dôkazu nezaujal žiadne stanovisko. Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil so záverom krajského súdu a uviedol, že posúdenie psychického stavu žiadateľa patrí do kompetencie špecialistu – psychiatra a nie internistu, ktorým bola ambulantná lekárka. Najvyšší súd slovenskej republiky ďalej vyjadril záver, že vzhľadom na to, že správnemu orgánu bolo známe, že sa žiadateľ liečil v psychiatrickej liečebni a trpí  psychickými problémami, bolo potrebné k otázke posúdenia dôvodnosti odmietnutia výpovede aj s poukazom na vznesené námietky s porozumením tlmočníkovi, vyžiadať si správu o psychickom stave žiadateľa. Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky správnemu orgánu dal za povinnosť v ďalšom konaní zvážiť možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov.