Slovenská republika - Najvyšší súd Slovenskej republiky, 11. septembra 2012, B.S. proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, 1Sža/18/2012
Country of Decision:
Country of Applicant:
Date of Decision:
11-09-2012
Citation:
1Sža/18/2012
Court Name:
Najvyšší súd Slovenskej republiky
Relevant Legislative Provisions:
European Union Law > EN - Qualification Directive, Directive 2004/83/EC of 29 April 2004 > Art 2
European Union Law > EN - Qualification Directive, Directive 2004/83/EC of 29 April 2004 > Art 2 > Art 2 (k)
European Union Law > EN - Qualification Directive, Directive 2004/83/EC of 29 April 2004 > Art 4
European Union Law > EN - Qualification Directive, Directive 2004/83/EC of 29 April 2004 > Art 15
UNHCR Handbook > Para 89
UNHCR Handbook > Para 90
European Union Law > EN - Qualification Directive, Directive 2004/83/EC of 29 April 2004 > Art 2 > Art 2 (k)
European Union Law > EN - Qualification Directive, Directive 2004/83/EC of 29 April 2004 > Art 4
European Union Law > EN - Qualification Directive, Directive 2004/83/EC of 29 April 2004 > Art 15
UNHCR Handbook > Para 89
UNHCR Handbook > Para 90
National / Other Legislative Provisions:
Slovakia - Zákon 480/2002 Zb. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Act No 480/2002 on asylum and amending certain other acts) - § 2(f)(3)
Slovakia - Zákon 480/2002 Zb. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Act No 480/2002 on asylum and amending certain other acts) - § 13(a)
Slovakia - Zákon 480/2002 Zb. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Act No 480/2002 on asylum and amending certain other acts) - § 13(a)
Printer-friendly version
PDF version
Headnote:
„V prípade, že je žiadateľ v dôkaznej núdzi a ak je možné predpokladať, že došlo alebo by mohlo dôjsť k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl, musí správny orgán skutočnosti uvádzané žiadateľom o azyl, resp. resp. doplnkovú ochranu zohľadniť v pochybnostiach v jeho prospech.“
Facts:
Žiadateľ sa narodil a žil na území Pobrežia Slonoviny celý život. Jeho otec bol občanom Somálska, matka občiankou Pobrežia Slonoviny. Žiadateľ tvrdil, že je štátny občan Somálska, svoje tvrdenie však ničím nepreukázal, nikdy nemal žiadny doklad o svojom občianstve. Uviedol, že rodný list mal vystavený po jeho narodení.
Žiadateľ požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany z dôvodu, že v prípade jeho návratu do Somálska bude vystavený vážnemu bezpráviu z dôvodu svojvoľného násilia počas ozbrojeného konfliktu. Ako dôkaz v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky predložil originál výpisu z registra narodení svojho syna, kde je uvedené, že žiadateľ je štátny občan Somálska. Ako ďalší dôvod svojej žiadosti uviedol diskrimináciu na Pobreží Slonoviny vo vzťahu k menšine Dioula, ku ktorej patrila jeho matka. Diskrimináciu videl v tom, že nezískal štátne občianstvo a preto sa nemohol uplatniť na pracovnom trhu, jeho syn nemôže navštevovať školu ako deti štátnych občanov Pobrežia Slonoviny.
Ministerstvo vnútra – Migračný úrad žiadateľovi neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu, pričom ako krajinu pôvodu žiadateľa posudzoval Pobrežie Slonoviny. Následne žiadateľ podal opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave, ktorý však výrok o neudelený azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany potvrdil ako správny a zákonný. Žiadateľ preto podal odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Decision & Reasoning:
vyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že rozhodnutie Ministerstva vnútra – Migračný úrad v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí pripomenul zásadu špecifickú pre konanie o medzinárodnej ochrane a otázku posudzovania dôveryhodnosti žiadateľa o azyl. „V prípade, že je žiadateľ v dôkaznej núdzi a ak je možné predpokladať, že došlo alebo by mohlo dôjsť k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl, musí správny orgán skutočnosti uvádzané žiadateľom o azyl, resp. resp. doplnkovú ochranu zohľadniť v pochybnostiach v jeho prospech.“ Uvedenú zásadu však správny orgán nemusí použiť, pokiaľ by vyvrátil dôveryhodnosť tvrdenia žiadateľa, čo však v predmetnom konaní správny orgán neurobil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej v rozhodnutí uviedol, že otázka určenia štátneho občianstva žiadateľa je rozhodujúcu a určujúca pre posúdenie otázky vo vzťahu, ku ktorej krajine je potrebné skúmať relevantné informácie o krajine pôvodu za účelom možnosti udelenia doplnkovej ochrany. „Štátne občianstvo totiž vyjadruje trvalý právny vzťah fyzickej osoby ku konkrétnemu štátu, pričom podmienkou trvania tohto vzťahu nie je, že štátny občan musí žiť na jeho teritóriu.“
V prípade, že štátne občianstvo žiadateľa sa nedá jasne stanoviť, za miesto štátneho občianstva možno považovať krajinu, v ktorej mal trvalé bydlisko a teda Pobrežie Slonoviny (prvý krok testu). Ako druhú otázku je potrebné skúmať, či je žiadateľ štátnym občanom Pobrežia Slonoviny alebo cudzincom (druhý krok testu) a až následne, či mu hrozí nebezpečenstvo vážneho bezprávia, predovšetkým diskriminácia z dôvodu, že nemá štátne občianstvo Pobrežia Slonoviny (tretí krok testu).
„Záver o tom, že v krajine pôvodu neprebieha žiadny vnútroštátny ozbrojený konflikt nemožno vyvodiť zo zistení správneho orgánu, že v niektorých častiach krajiny je situácia pokojnejšia, keď informácie o krajine pôvodu potvrdzujú, že časť krajiny nemá vláda pod kontrolou a v krajine prebiehajú strety medzi civilným obyvateľstvom a vojenskými zložkami, ktoré prinášajú obete v radoch civilistov.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie - 1Sža/77/2010 zo dňa 12.10.2010, podľa ktorého: „Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR (Slovenskej republiky) tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.“
Outcome:
Odvolaniu vyhovené
Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že rozhodnutie Ministerstva vnútra – Migračný úrad v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
Case Law Cited:
Slovakia - Supreme Court of the Slovak Republic, 12 October 2010, 1Sža/77/2010
