Slovenská republika - Migračný úrad, 3.srpna 2013, S. H. M. proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, 1Sža/20/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky podanému odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo rozhodnutie migračného úradu potvrdené, potvrdil.

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, z ktorých vyhodnotil a popísal bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, osobitne v mieste jeho posledného bydliska, so zameraním na posúdenie otázky, či došlo k zmene pomerov, ktoré viedli správny orgán k poskytnutiu doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Zistil, že sa bezpečnostná situácie v meste M. a jeho okolí v dôsledku vytlačenia povstalcov hnutia Al Shabaab v auguste zlepšila natoľko, že pominula hrozba vážneho  bezprávia (z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu). Zistenia odporcu o tom, že bezpečnostná situácia v meste M. sa mení k lepšiemu, nachádza oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré odporca za účelom posúdenia bezpečnostnej situácie v mieste jeho posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu vykonal, s odkazom na zdroje, ktoré čerpal. Odporca, aj podľa názoru odvolacieho súdu, dospel k správnemu záveru, že obava plynúca zo svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v meste M. nie je v prípade navrhovateľa opodstatnená. Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani námietka, že tým, že sa odporca nezaoberal ostatnými dôvodmi relevantnými na posúdenie existencie vážneho bezprávia z hľadísk podľa § 2 písm. f) bodov 1 a 2 zákona o azyle a osobitne rizikom popravy, došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Pokiaľ navrhovateľ v priebehu administratívneho ani súdneho konania (pred krajským súdom) netvrdil, že voči nemu prebieha v krajine pôvodu trestné konania, resp. že by mu hrozil trest smrti, mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, nebolo možné odporcovi vyčítať, že dokazovanie viedol vo vzťahu k jeho tvrdeniam o zlej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu a za týmto účelom sa zameral na posúdenie bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, a že sa rizikom popravy v krajine pôvodu nezaoberal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona § 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona o azyle ani správneho poriadku nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby vykonal dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré žiadateľ doplnkovej ochrany, resp. jej predĺženia, netvrdí.