You are here
Home ›Slovenská republika - Migračný úrad, 26. mája 2009, F.CH. proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, 1Sža/12/2009
Slovakia - Zákon 480/2002 Zb. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Act No 480/2002 on asylum and amending certain other acts) - § 8
Pokiaľ teda odporca vychádzal z tvrdení navrhovateľa, že bol členom SCNC, tieto dôvody pre potreby konania o udelenie doplnkovej ochrany uznal a teda tvrdenia navrhovateľa o členstve v SCNC nespochybnil, pričom výsledkom úvah o hrozbe reálneho bezprávia z dôvodu jeho členstva v SCNC bolo udelenie doplnkovej ochrany, javí sa ako nelogické, že v konaní o udelenie azylutieto dôvody spochybnil nedôveryhodnosťou tvrdení navrhovateľa o členstve v politickejstrane SCNC a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť strachu z prenasledovania z tohto dôvodu a teda azyl z tohto dôvodu mu neudelil.
Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie Migračného úradu, ktorým sa navrhovateľovi neudelil azyl. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom namietal, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyjadril nesúhlas s názorom súdu, že rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom, nakoľko všetky okolnosti prípadu vrátane predložených dôkazov a tvrdení navrhovateľa jasne a zrozumiteľne identifikujú osobu navrhovateľa ako osobu hodnú medzinárodnej ochrany vo forme azylu z dôvodov naplnenia všetkých znakov ustanovených v zákone o azyle, a to konkrétne dokázaním opodstatnenosti jeho obavy pred prenasledovaním z dôvodu jeho politickej príslušnosti v K.. Navrhovateľ poukázal na to, že na dôvodoch žiadosti, pre ktoré v auguste 2005 požiadal o azyl zotrval počas celého obdobia trvania azylového konania.
Navrhovateľ poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 10Saz 83/2005-123 zo dňa 17.10.2006, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie odporcu, nespochybnil dôvody udelenia azylu uvádzané navrhovateľom, ale naopak zaviazal odporcu, aby sa dôkladnejšie zaoberal jednotlivým tvrdeniami a skutkami. Odporca v ďalšom konaní nespochybnil navrhovateľove členstvo v SCNC, udelil mu doplnkovú ochranu, navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že z dôvodu členstva v SCNC, ktoré odporca nespochybňoval, mu mal byť udelený azyl (z politických dôvodov).
Krajskému súdu vyčítal, že sa zameral len na zistenia v neprospech navrhovateľa a spochybnil jeho tvrdenia a výpovede do tej doby už ustálené a vyžadoval od navrhovateľa presnosť podávaných informácií bez akceptácie a tolerovania ľudských pochybení a toho, že osoba, ktorá prekoná traumu vzhľadom na prežité skúsenosti (bitie, mučenie, hrozby zabitia) má „právo“ na určité nepresnosti. V tejto súvislosti poukázal na PTSP (posttraumatickú stresovú poruchu), ktorá sa bežne prejavuje u ľudí v dôsledku rôznych skutočností, utečencov nevynímajúc, pričom poukázal na príznaky PTSP, ktoré sa môžu prejaviť aj úmyselným vyhýbaním sa spomienkam na traumu, čo zahŕňa vyhýbanie sa ľuďom, miestam, situáciám, myšlienkam alebo aktivitám, ktoré by pripomínali traumu.
Navrhovateľ na základe uvedeného navrhol zmenu rozsudku krajského súdu tak, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. V novom konaní navrhol vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie prekonania PTSP, ktorá mohla mať prípadný vplyv na konanie navrhovateľa. Súčasne žiadal, aby sa v jeho prípade vzal do úvahy kultúrny rozdiel, nakoľko pochádza z africkej krajiny, kde tradície a zvyky sú zreteľne odlišné od slovenských, pričom uvedené odlišnosti mohli mať vplyv na konanie a výpovede navrhovateľa (napr. dôvod, pre ktorý neuvádzal informácie o svojom osobnom stave, nepresnosti pri kreslení zástavy).
V rozhodnutí, ktorým neudelil odporca navrhovateľovi azyl, súčasne rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi na dobu 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto časť rozhodnutia síce nebola napadnutá opravným prostriedkom navrhovateľa, preto sa krajský súd správne nezaoberal rozhodnutím v predmetnej časti, pozornosti odvolacieho súdu (vzhľadom na uplatnenú námietku navrhovateľa) však neuniklo, že dôvodom udelenia doplnkovej ochrany bola reálna hrozba vážneho bezprávia v súvislosti s členstvom navrhovateľa v SCNC. Odporca vychádzal zo správ o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú prípady neopodstatnenéhozatýkania členov SCNC, ktorým nebol zabezpečený riadny proces, viacerí ostávajúaj bez rozsudkov roky vo väzení, pričom v niektorých prípadoch bolo so zadržiavanýmizle zaobchádzané a boli vystavení mučeniu.
Pokiaľ teda odporca vychádzal z tvrdení navrhovateľa, že bol členom SCNC, tieto dôvody pre potreby konania o udelenie doplnkovej ochrany uznal a teda tvrdenia navrhovateľa o členstve v SCNC nespochybnil, pričom výsledkom úvah o hrozbe reálneho bezprávia z dôvodu jeho členstva v SCNC bolo udelenie doplnkovej ochrany, javí sa ako nelogické, že v konaní o udelenie azylutieto dôvody spochybnil nedôveryhodnosťou tvrdení navrhovateľa o členstve v politickejstrane SCNC a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť strachu z prenasledovania z tohto dôvodu a teda azyl z tohto dôvodu mu neudelil.
V súvislosti s vyhodnotením dôvodu, ktorý uvádzal počas celého azylového konania, (a to, že počas pohrebu brata F., ktorý bol počas demonštrácie študentov v meste B. dňa 28.4.2005 zastrelený policajtmi, ho zadržali policajti a vzali do väzby, pričom navrhovateľ vyjadril obavy zo zatknutia), ktorý odporca ako aj krajský súd vyhodnotil za nedôveryhodné vzhľadom na rozpory vo vyjadreniach navrhovateľa, ktoré sa vyskytli v priebehu opakovaných pohovorov je potrebné zdôrazniť, že z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľ na tomto dôvode zotrval počas celého priebehu administratívneho konania.
Jednotlivé rozpory, na ktoré sa zameral nielen odporca, ale aj krajský súd môžu vzbudzovať dojem, že navrhovateľ je nedôveryhodnou osobou. Bez vyriešenia základnej otázky,či navrhovateľ trpí posttraumatickou stresovou poruchou (na ktorú upriamuje pozornosť zástupkyňa navrhovateľa v odvolacom konaní, a to, že rozpory vo výpovediach mohli byť spôsobené uvedenou poruchou, spôsobenou prežitou traumou), totiž nie je možné podľaodvolacieho súdu jednoznačne ustáliť, že navrhovateľ je nedôveryhodnou osobou.
Preto s poukazom na vyššie uvedené, aj vzhľadom na to, že navrhovateľ v priebehu administratívneho konania (počas pohovorov) opakovane udával bolesti hlavy, strach a stres, bude potrebné, aby v ďalšom konaní v prípade, že rozpory uvádzané navrhovateľom po opakovanom pohovore s navrhovateľom nebude odporca považovať za nepatrné, resp. strachom a stresom, resp. inakosťou kultúry navrhovateľa vysvetlené, odporca za účelom posúdenia psychického stavu navrhovateľa ustanoví vo veci znalca, ktorý sa bude osobnosťou navrhovateľa zaoberať, najmä z toho pohľadu, či navrhovateľ trpí, resp. trpel posttraumatickou stresovou poruchou z prežitej traumy a či táto porucha mohla mať vplyv na rozpornosť tvrdení navrhovateľa, ktoré produkoval v priebehu administratívneho konania.
The individual contradictions on which both the Migration Office and the Regional Court focused may create the impression that the Applicant is an untrustworthy person. Without addressing the fundamental question of whether the Applicant suffers from post-traumatic stress disorder (to which the Applicant’s representative drew attention in the appeal procedure, along with the fact that the contradictions in the statements may be caused by the disorder, which itself resulted from the trauma he experienced), it is not possible, according to the Supreme Court, to unequivocally establish that the Applicant is an untrustworthy person.
Therefore, with reference to the foregoing and with regard to the fact that the Applicant repeatedly mentioned headaches, fear and stress during the administrative procedure (in the interviews), it will be necessary in subsequent proceedings, if the Migration Office does not regard any contradictions stated by the Applicant in repeated interviews to be of a minor nature or to be the result of fear and stress or cultural differences, for the Migration Office to appoint an expert to assess the Applicant’s mental state, and to examine the Applicant’s personality, particularly in terms of whether the Applicant suffers from or has suffered from post-traumatic stress disorderas a result of the trauma he has experienced and whether the disorder might have been the cause of the contradictory claims he made during the administrative procedure.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že rozhodnutie odporcu v časti, ktorou odporca neudelil navrhovateľovi azyl zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní pred Migračným úradom, bol navrhovateľovi udelený azyl.
Bench composed of President of the Bench JUDr. Igor Belko and of the members JUDr. Zdenka Reissenaurová and JUDr. Elena Berthotyová, PhD.
Languages
- English
- Français
- Deutsch
- Nederlands
- Español
- Čeština
- Suomi
- Magyar
- Svenska
- Dansk
- Ελληνικά
- Italiano
- Polski
- Português
- Slovenčina
- Slovenščina