Slovenská republika - Migračný úrad, 22. júna 2010, R. proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky , 1Sža/51/2010

Navrhovateľ požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany z obavy prenasledovania pre vyhýbanie sa povinnej vojenskej službe, v rámci ktorej by sa musel zúčastniť aj bojových akcií namierených proti Kurdom a druhým dôvodom bola skutočnosť, že je sympatizantom hnutia PKK, za čo bol vo svojej neprítomnosti odsúdený na ťažký trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov a to na základe protiteroristickej legislatívy. Navrhovateľ uviedol, že nikdy nebol v krajine pôvodu prenasledovaný z dôvodu vyhýbania sa vojenskej službe, avšak v žiadnom ustanovení zákona o azyle nie je uvedené, že na úspešnosť žiadosti je nevyhnutné, aby bol žiadateľ skutočne prenasledovaný, ale predpokladom je existencia odôvodnenej obavy z prenasledovania. Navrhovateľ taktiež poukázal na odsek 170 Kritérií a postupov pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a Protokolu z roku 1967, že existujú prípady, kedy je jediným dôvodom pre priznanie štatútu utečenca preukázanie žiadateľom, že výkon vojenskej služby by si vyžiadal jeho účasť vo vojenských akciách, ktoré sú v rozpore s jeho ozajstným politickým alebo morálnym presvedčením alebo s jeho svedomím. Nakoľko je stúpencom ideí PKK a ako vojak tureckej armády by s veľkou pravdepodobnosťou musel zasahovať aj proti Kurdom, čo je priamo v rozpore s jeho presvedčením. Navyše kurdskí odvedenci sú často vystavovaní diskriminačnému zaobchádzaniu a vyhýbanie sa vojenskej službe ako aj dezercia sú v Turecku trestné.

Migračný úrad MV SR navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Navrhovateľ sa obrátil na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutie Migračného úradu MV SR v časti o neudelení azylu potvrdil a v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany vrátil Migračnému úradu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave sa v časti o neudelení azylu stotožnil s názorom správneho orgánu, že doklady, ktoré navrhovateľ predložil nie sú hodnoverné, v žiadnom z nich nebolo uvedené, za aký trestný čin mal byť odsúdený, taktiež z dôvodu časových rozporov bola nedôveryhodná aj samotná výpoveď navrhovateľa. Navrhovateľ proti potvrdzujúcej časti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.