Slovenská republika - Migračný úrad, 21.srpna 2013, A.A.S. proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, 10Sža/18/2013

Country of Decision:
Country of Applicant:
Date of Decision:
21-08-2013
Citation:
10Sža/18/2013
Court Name:
Najvyšší súd Slovenskej republiky
Relevant Legislative Provisions:
National / Other Legislative Provisions:
Slovakia - Zákon 480/2002 Zb. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Act No 480/2002 on asylum and amending certain other acts) - § 2(f)
Slovakia - Zákon 480/2002 Zb. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Act No 480/2002 on asylum and amending certain other acts) - § 13(a)
Slovakia - Civil Procedure Code - Section 250j(2)
Slovakia - Civil Procedure Code - Section 250k
Printer-friendly versionPrinter-friendly versionPDF versionPDF version
Headnote: 

Na poskytnutie doplnkovej ochrany sa v zmysle zákonných ustanovení vyžaduje odôvodnená, nie teda akákoľvek obava. To znamená, že  obava z prenasledovania musí reálne hroziť, nemôže byť fiktívna. V prípade prijatia reálnosti obáv navrhovateľa na základe dôvodov, ktoré predostrel odporcovi v rámci konania o predĺžení doplnkovej ochrany, by to viedlo k situácii, pri ktorej by takmer všetci príslušníci krajín, v ktorých sa vyskytuje akýkoľvek konflikt, hoci len lokálny, ktorý sa nedotýka väčšiny obyvateľstva priamo, musel bez ďalšieho opodstatňovať ich akceptáciu, ako osôb, u ktorých existujú vážne dôvody domnievať sa, že by boli v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavení reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

Facts: 

Navrhovateľovi bola poskytnutá doplnková ochrana z dôvodu hrozby vážneho bezprávia v podobe vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Navrhovateľ požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany, nakoľko dôvody, pre ktoré mu bola poskytnutá doplnková ochrana stále pretrvávajú. Svoju žiadosť okrem iného odôvodnil aj obavami pred prenasledovaním a vážnym bezprávím z dôvodu jeho profesie ako lekára a z tohto titulu jeho zraniteľnejším postavením. Navrhovateľovi však nebola rozhodnutím migračného úradu predĺžené doplnková ochrana, nakoľko tento mal za preukázané, že bezpečnostná situácia v krajine pôvodu navrhovateľa sa zmenila natoľko, že navrhovateľovi nehrozí viac vážne bezprávie z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Migračný úrad neskúmal existenciu hrozby vážneho bezprávia v iných jeho prejavoch, obmedzil sa len na posúdenie všeobecnej bezpečnostnej situácie v meste M., odkiaľ navrhovateľ pochádzal. Navrhovateľ podal voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok na súd, v ktorom namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu,  existenciu inej vady konania a rozpor s obsahom spisov.

Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie migračného úradu pričom k jednotlivým námietkam navrhovateľa skonštatoval nasledovné:

K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu uviedol, že migračný úrad vyhľadal a doložil do spisu viacero správ z rôznych zdrojov zameraných na bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. Tieto mu poskytli dostatok znalostí o bezpečnostnej situácii v oblasti M. k tomu, aby mohol kvalifikovane rozhodnúť prípad navrhovateľa.

S ohľadom na osobitné postavenie navrhovateľa ako lekára, skonštatoval, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko k incidentom, ktoré pred migračným úradom mali odôvodňovať opodstatnenosť jeho obáv, došlo v čase, keď oblasť bola ovládaná Al Shabaabom, a preto v súčasnosti sa už navrhovateľ takejto hrozby obávať nemusí.  

K námietke rozporu s obsahom spisu uviedol, že táto nie je dôvodná, nakoľko migračný úrad vyhľadal a do spisu založil dostatočný počet informácií o krajine pôvodu, ktoré jednak pojednávajú o zlepšujúcej sa situácii v krajine pôvodu navrhovateľa, pričom neopomenul ani správy o výskyte občasných incidentov. Migračný úrad teda objektívne opísal skutkový stav veci a na základe správnej úvahy dospel k názoru, že v M. došlo k podstatnej zmene bezpečnostnej situácie , pričom túto skutočnosť nie je možné považovať za rozpor s obsahom spisu.

Nad rámec námietok krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje správne právne posúdenie veci. Navrhovateľovi bola doplnková ochrana poskytnutá v dôsledku hrozby vážneho bezprávia, ktoré tkvelo v plnej kontrole mesta M. a jeho okolia Al-Shabaabom. Navrhovateľ pritom prežil celý život v tomto meste. Ak teda migračný úrad posudzoval prípadnú existenciu vážneho bezprávia z pohľadu situácie v M., pričom preukázateľne došlo k jej zlepšeniu, postupu odporcu bol správny. 

Navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu podal na Najvyšší súd odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozsudku krajského súdu v tom zmysle, aby rozhodnutie migračného úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami, neúplným zistením skutkového stavu z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov, existencie inej vady konania a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na absenciu skúmania existencie hrozby vážneho bezprávia v jeho iných podobách, nielen ako vážne bezprávie z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu a potrebu doplnenia dokazovania vo veci bezpečnosti civilistov.  

Decision & Reasoning: 

Najvyšší súd Slovenskej republiky podanému odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil.

Priklonil sa na stranu odporcu, stotožnil sa s dôvodmi uvedenými krajským súdom a na tieto dôvody odkázal. 

Odvolací súd k tomu dodal, že na poskytnutie doplnkovej ochrany sa v zmysle zákonných ustanovení vyžaduje odôvodnená, nie teda akákoľvek obava. To znamená, že  obava z prenasledovania musí reálne hroziť, nemôže byť fiktívna. V prípade prijatia reálnosti obáv navrhovateľa na základe dôvodov, ktoré predostrel odporcovi v rámci konania o predĺžení doplnkovej ochrany, by to viedlo k situácii, pri ktorej by takmer všetci príslušníci krajín, v ktorých sa vyskytuje akýkoľvek konflikt, hoci len lokálny, ktorý sa nedotýka väčšiny obyvateľstva priamo, musel bez ďalšieho opodstatňovať ich akceptáciu, ako osôb, u ktorých existujú vážne dôvody domnievať sa, že by boli v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavení reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

Outcome: 

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave,  č. k. 9Saz/1/2013-37 zo dňa 27. marca 2013 potvrdil.

Observations/Comments: 

President of the Bench: JUDr. Jana Henčeková, PhD.