Slovenská republika - Krajský súd v Košiciach, 21 marec 2012, Z. H. proti Ministerstvu vnútra Slovenská republika, 4Saz/3/2011

Krajský súd v Košiciach zistil, že odporca v prejednávanej veci v správnom konaní nedostatočne zistil skutkový stav vo všetkých súvislostiach, a to najmä z hľadiska ďalšieho rodinného života navrhovateľky v prípade návratu do krajiny pôvodu – Iránu a nevysporiadal sa tak so všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľkou počas azylového konania v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).  Je totiž povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky skutočnosti, dôležité pre konanie, a tak doplniť podklady pre rozhodnutie do takej miery, aby boli spoľahlivým základom pre samotné rozhodovanie. Správny orgán nie je tejto povinnosti zbavený ani s ohľadom na ustanovenie § 34 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Odvolací súd sa teda v nadväznosti na dikciu vyššie zmienených ustanovení Správneho poriadku v plnej miere stotožnil s odvolacou námietkou splnomocnenej zástupkyni navrhovateľky, týkajúcou sa absencie relevantných informácií o prenasledovaní žien prenasledovaných mužov v Iráne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Je totiž pravdou, že navrhovateľka v priebehu celého azylového konania pred odporcom zdôvodňovala svoju žiadosť súvislými, neprotirečivými a pravdepodobnými vyhláseniami, čo v konečnom dôsledku v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval i správny orgán. Jej jediným dôvodom podanej žiadosti o udelenie azylu na území SR bola obava z prenasledovania jej manžela vládou v Iráne.

S ohľadom na navrhovateľkou konzistentne udávaný dôvod žiadosti o udelenie azylu si mal odporca zaobstarať obsahovo, ako i časovo relevantné správy o krajine pôvodu navrhovateľky týkajúce sa prenasledovania žien (ako aj ostatných rodinných príslušníkov) v situáciách, ak je vládou krajiny pôvodu prenasledovaný iný rodinný príslušník (v tomto prípade hlava rodiny). Pomerne stručné konštatovanie formy štátneho zriadenia a všeobecných informácií ohľadom obyvateľstva, vierovyznania, ekonomiky či politickej situácie krajiny zo strany správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia nebolo možné krajským súdom vyhodnotiť ako dostatočné zistenie skutkového stavu. Takéto závery odporcu vzhľadom na navrhovateľkou tvrdené obavy z prenasledovania, sa preto krajskému súdu jednoznačne javili ako nedostatočné.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Košiciach považoval túto odvolaciu námietku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, uvedenú v podanom opravnom prostriedku, za opodstatnenú a preto vyhovel podanému odvolaniu, keď zrušil rozhodnutie odporcu o neudelení azylu na území SR v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko zistenie skutkového stavu odporcom nebolo dostačujúce na posúdenie veci.

Napadnuté rozhodnutie odporcu bolo okrem nedostatočne zisteného skutkového stavu potrebné zrušiť i z dôvodov objektívnych, nakoľko v čase rozhodovania o opravnom prostriedku navrhovateľky správny orgán rozhodol vo veci žiadosti manžela navrhovateľky tak, že rozhodnutím ČAS: MU-468-89/PO-Ž-2007 zo dňa 23.01.2012mu v zmysle ustanovenia § 8 písm. a) a § 20 ods. 2 zákona o azyle udelil na území Slovenskej republiky azyl. Správny orgán v tomto rozhodnutí jednoznačne konštatoval skutočné a opodstatnené obavy manžela navrhovateľky z prenasledovania v Iráne a ohrozenie života v prípade návratu do krajiny pôvodu.   

Odvolaciu námietku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, že odporca sa ňou doloženými informáciami, založenými do administratívneho spisu pred vydaním rozhodnutia, nezaoberal a nevysporiadal krajský súd nepovažoval za dôvodnú, keďže odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na zmienené doložené správy záverom poukázal a stručne k nim zaujal i svoju správnu úvahu.

Podľa názoru odvolacieho súdu bude vo svetle nových a obsahovo relevantných informácií o krajine pôvodu navrhovateľky , ako i rozhodnutia odporcu ČAS: MU-468-89/PO-Ž-2007 zo dňa 23.01.2012vo veci manžela navrhovateľky, nanovo potrebné prehodnotiť navrhovateľkou tvrdený dôvod žiadosti o udelenie azylu a s poukazom i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.1 Sža/57/2010) zamerať sa s ohľadom na princíp celistvosti rodiny najmä na možnosť udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o azyle.

Bude povinnosťou správneho orgánu sa týmito skutočnosťami opätovne dôsledne zaoberať, náležite ich vyhodnotiť a opätovne vo veci rozhodnúť o udelení či neudelení azylu navrhovateľke na území Slovenskej republiky.