Slovenská republika - Ústavný súd Slovenskej republiky, 20. februára 2012, K.H., IV. ÚS 308/2011-90
Country of Decision:
Country of Applicant:
Date of Decision:
20-02-2012
Citation:
IV. ÚS 308/2011-90
Court Name:
Ústavný súd Slovenskej republiky
National / Other Legislative Provisions:
Slovakia - Ústava Slovenskej republiky (Constitution of the Slovak Replublic) - Art 1(1)
Slovakia - Ústava Slovenskej republiky (Constitution of the Slovak Replublic) - Art 12(1)
Slovakia - Ústava Slovenskej republiky (Constitution of the Slovak Replublic) - Art 13(4)
Slovakia - Ústava Slovenskej republiky (Constitution of the Slovak Replublic) - Art 47(3)
Slovakia - Ústava Slovenskej republiky (Constitution of the Slovak Replublic) - Art 48(2)
Slovakia - Zákon 480/2002 Zb. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Act No 480/2002 on asylum and amending certain other acts) - §52(2)
Slovakia - Zákon 99/1963 Zb. Občiansky sudny poriadok (Act 99/1963, Civil Procedure Code) - §245(2)
Slovakia - Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Act No 215/2004 Coll. on the protection of confidential information and amending certain other acts as amended)
Slovakia - Ústava Slovenskej republiky (Constitution of the Slovak Replublic) - Art 12(1)
Slovakia - Ústava Slovenskej republiky (Constitution of the Slovak Replublic) - Art 13(4)
Slovakia - Ústava Slovenskej republiky (Constitution of the Slovak Replublic) - Art 47(3)
Slovakia - Ústava Slovenskej republiky (Constitution of the Slovak Replublic) - Art 48(2)
Slovakia - Zákon 480/2002 Zb. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Act No 480/2002 on asylum and amending certain other acts) - §52(2)
Slovakia - Zákon 99/1963 Zb. Občiansky sudny poriadok (Act 99/1963, Civil Procedure Code) - §245(2)
Slovakia - Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Act No 215/2004 Coll. on the protection of confidential information and amending certain other acts as amended)
Printer-friendly version
PDF version
Headnote:
Postup súdu, ktorým sa nevykonal dôkaz, ktorý je rozhodný pre posúdenie, či sťažovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky ako dôvodu pre zrušenie doplnkovej ochrany, je porušením práva sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Zo spisu správneho orgánu, ako aj zo súdneho spisu musí byť zrejmé, na základe čoho príslušné orgány rozhodovali, aj keď bez explicitne uvedeného dôvodu v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Facts:
Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zrušil sťažovateľovi doplnkovú ochranu z dôvodu, že sťažovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Svoje rozhodnutie v súlade s § 52 ods. 2 zákona o azyle neodôvodňoval, iba uviedol skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.
Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave, kde sa domáhal zrušenia rozhodnutia migračného úradu z dôvodu absencie odôvodnenia rozhodnutia a z dôvodu jeho rozporu s obsahom spisov, nakoľko sa v administratívnom spise migračného úradu nenachádzal žiadny dôkaz preukazujúci existenciu nebezpečenstva pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie migračného úradu potvrdil. Priklonil sa k názoru migračného úradu, podľa ktorého nie je možné odôvodniť uvedené rozhodnutie, nakoľko § 52 ods. 2 mu neumožňuje bližšie uvádzať dôvody, ktoré ho viedli k výroku o zrušení doplnkovej ochrany. Ide o snahu zabrániť zverejňovaniu prameňov, z ktorých pramenia poznatky, podľa ktorých osoba predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. K námietke, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, nakoľko ani z administratívneho spisu nie je zrejmé, aké dôkazy viedli k rozhodnutiu migračného úradu, krajský súd uviedol, že pokiaľ by sa dôkazy o činnosti, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky, a pod. nachádzali v administratívnom spise, nedosiahol by sa účel cit. § 52 ods. 2 zákona o azyle, t. j. utajiť ich rozsah, zdroj a spôsob ich získania. Krajský súd tieto dôkazy nevykonal, s utajenými informáciami sa napriek návrhu sťažovateľa neoboznámil a potvrdil rozhodnutie migračného úradu. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Tento sa stotožnil s postupom krajského súdu a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Proti rozhodnutiu a postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal sťažovateľ sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky s tým, že sa domáhal vyslovenia porušenia jeho základných práv uvedených v čl. 47 ods. 3 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 4 ods. 4, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasne sa domáhal zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a navrhol vydanie dočasného opatrenia, ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Ústavný súd Slovenskej republiky prijal sťažnosť na ďalšie konanie a odložil vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Decision & Reasoning:
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol:
1. Základné právo sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu porušené boli
2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie
3. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel.
Z obsahu sťažnosti bolo zrejmé, že základnou námietkou sťažovateľa bolo potvrdenie rozhodnutia migračného úradu o zrušení doplnkovej ochrany súdom, argumentujúc bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky napriek tomu, že sa neoboznámili s obsahom dôkazu, na základe ktorého migračný úrad rozhodol. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, zo spisu správneho orgánu, ako aj zo súdneho spisu musí byť zrejmé, na základe čoho príslušné orgány rozhodovali, aj keď bez explicitne uvedeného dôvodu v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa ústavného súdu neobstojí konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého by sa zmaril účel utajovanej skutočnosti, ak by sa predmetný dôkaz, z ktorého vychádzal migračný úrad, založil do spisu, pretože by sťažovateľ mal automaticky možnosť sa oboznámiť s obsahom tejto skutočnosti, čo by mohlo viesť k ohrozeniu bezpečnosti Slovenskej republiky. Režim utajovaných skutočností upravuje zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon o. i. vymedzuje právnické a fyzické osoby, ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Oprávnenou osobou s osobitným postavením v rozsahu svojej funkcie je aj sudca. Z tohto dôvodu si najvyšší súd mohol a mal vyžiadať podklady obsahujúce utajované skutočnosti, za účelom posúdenia, či jeho správna úvaha skutočne nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a až v nadväznosti na toto vyhodnotenie mohol urobiť záver o zákonnosti rozhodnutia migračného úradu. Postup najvyššieho súdu v spojení s postupom krajského súdu vo svojich dôsledkoch znamená porušenie základného práva sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.
Ústavný súd však nezistil porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko správne konanie, ako aj rozhodovanie v správnom súdnictve nie je kontradiktórnym konaním.
Outcome:
Ústavný súd rozhodol:
1. základné právo sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sža/10/2010 z 12. 1. 2011 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu porušené boli
2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sža/10/2010 z 12. 1. 2011 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie
3. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel.
Subsequent Proceedings :
Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesenie sp. zn. 10 Sža/4/2012 zo dňa 11. 4. 2012 – zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a vrátenie na ďalšie konania
Krajský súd v Bratislave, rozsudok sp. zn. 9 Saz/37/2012 zo dňa 3. 10. 2012 – zrušenie rozhodnutia Migračného úradu MV SR podľa § 250j ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho konania a vrátenie odporcovi na ďalšie konania
Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – rozhodovanie o žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany
Case Law Cited:
Slovakia - Constitutional Court, 19 December 2001, I. ÚS 49/01
Slovakia - Constitutional Court, 17 December 1996, I. ÚS 75/96
Slovakia - Constitutional Court, 12 August 2008, III. ÚS 199/08
Slovakia - Constitutional Court, 19 April 2000, II. ÚS 9/00
Slovakia - Constitutional Court, 14 May 2004, III. ÚS 60/04
Slovakia - Constitutional Court, 5 November 2002, II. ÚS 143/02
ECtHR - Van de Hurk v the Netherlands, Application No. 16034/90
ECtHR - Garcia Ruiz v Spain, Application No. 30544/96
